Renáta s Alexandrom Veľkým

Keď sa mama vrátila z rande, či odkiaľ spala som už, ale keď som ráno zobudila, po celom byte ho bolo cítiť.

Dnes som mala veľmi divný sen. Nebol to taký sen ako mala Slávka s Marekom, ako ju dusí penisom, to nie.

Ocitla som sa na koni. Bolo strašné horko, obloha bola jasná a všade som počula hluk kovu a dupot. Po chvíli som si uvedomila, mám na sebe helmu, štít a ľavom boku som mala meč.

Otočila som sa za seba. Vypúlila som oči. Toto nie je možné! Kde to, kurva, som!

Až potom som si uvedomila, že je to falanga, vojenská formácia, ktorú používal Alexander Veľký. Tvorilo ju približne 4000 mužov, ktorí sa ďalej formovali do šíku Syntagma. Syntagmu tvorilo 256 mužov so 16 radami s 26 mužmi. (Toto som neskôr zistila) a toto som videla po celom obzore za sebou.

Neskôr ku mne pricválal nejaký chlap na koni, celý v železnom brnení so sekerou v ruke. Pozrel sa na oblohu a niečo si zamrmlal. Nič som nepovedala.

 Spoza kopcov sa začala zjavovať druhá armáda.

Bola roztiahnutá do veľkého frontu, so stovkami možno tisíckami vlajok, ktoré sa trepotali vo vetre. Medzi dvoma armádami bolo priestor cez dva alebo tri futbalové štadióny.

Nejaký chlap na čiernom koni, ktorého oslovoval Bukefalos niečo zakričal asi to znamenalo „ Vpred!“ Chlapi zakričali a začali sme sa pomaly pohybovať dopredu. Protivník  tak isto zareagoval krikom, ale pri dal k tomu rytmické bubnovanie. Za mnou tipujem mohlo byť asi 400 alebo 500 chlapov na koni.

Vedela som, že bude tiecť krv potokom. Prach sa zdvihol a kráčali sme pomaly a postupne sme, teda tí,  čo boli na koni.

Potom ten chlap na čiernom koni znova niečo zakričal a kôň sa rútil plnou rýchlosťou k nepriateľom. Neviem prečo, ale ja som tiež podpichla koňa a šla do útok  a ďalších 500 chlapov urobilo to isté. Prach za zvíril, z  každej strany bolo počuť trúbenie trubiek a bubnovanie.

Prerazili sme dva rady vojakov. Bolo vidieť, že sú prekvapení. Niekto zase ich strany, kričal nejakou hatlaninou. Meč mi lietal z ľavej strany na pravú a späť. Ten na čiernom koni zabočil a vyšiel z boja, neviem prečo, ale šla som za ním. Stratili sme sa v prachu a znovu sme zaútočili na tú istú jednotku, ale zozadu. Neskôr som si všimla že sa k nám pridala asi stovka jazdcov.

Jednotka sa rozpŕchla.

Pozrela som na nebo a videla mrak šípov ako dopadá na jednu falangu. Potom ma niekto zrazil z koňa. Zaútočili na mňa dvaja chlapi. Dala som ich dole, neviem kde som získala tu obratnosť. Prišiel ku jeden z jazdcov aj s novým koňom, vyskočila som naň a sledovala toho chlapa na čiernom koni. Istý čas som si myslela, že som ho stratila, ale nakoniec ho našla.

Približne  s dvadsiatimi chlapmi útočili na bojový voz.

Do dvoch minút som k nim pribehla sa v tom bojovom voze som videla chlapíka, ktorý namiesto hlavy ma budík, modrý budík.

Zoskočila som z koňa a rozbehla s k nemu. Z ničoho nič som tomu chlapíkovi s budíkom namiesto hlavy, cítila veľkú nenávisť. Rozbehla som sa k nemu. Slnko znova zakryl oblak šípov, ale tento krát padali ku mne. Snažil som sa niečo nájsť pod čo by som sa skryla, ale neskoro. 

Posted on 4 augusta, 2012, in Príbehy and tagged , , , , . Bookmark the permalink. Pridaj komentár.

Pridaj komentár